České veľkonočné sviatky

Mnohé tradície sa stále dodržiavajú a vykonávajú..

České veľkonočné sviatky

Veľká noc
V rokoch predchádzajúcich roku 1989, kedy sa Československo znovu stalo slobodnou krajinou, bol význam veľkonočných sviatkov (odvodených od Veľkej noci) obmedzený len na vítanie jari. Náboženský význam veľkonočných sviatkov bol v komunistickom režime potlačovaný. V súčasnosti si ľudia znovu uvedomujú náboženský pôvod veľkonočných sviatkov, ktoré sa však skutočným náboženským sviatkom nestali.

Veľkonočné sviatky v Českej republike - to je krásne obdobie. Dodržuje sa množstvo tradícií, najmä na vidieku, a rôzne regióny majú svoje vlastné tradície a zvyky. Tradičné veľkonočné trhy v Prahe sú populárne tak medzi miestnym obyvateľstvom, ako aj medzi návštevníkmi. Najviac ich je organizovaných na Staromestskom námestí a na Václavskom námestí.

Rad veľkonočných symbolov sa spája s jarou a začiatkom nového života. V Českej republike k symbolom veľkonočných sviatkov patria:

Vajcia a kraslice
Ručne maľované alebo zdobené vajce (kraslica) je najtypickejším symbolom českých veľkonočných sviatkov. Veľkonočné vajcia zdobia dievčatá, aby nimi mohli vo veľkonočný pondelok obdarovať chlapcov. Existuje mnoho metód zdobenia veľkonočných vajec, pričom tieto metódy zdobenia veľkonočných vajec často vyžadujú určitú úroveň zručnosti. Môžu sa používať rôzne materiály, ako napr. včelársky vosk, slama (seno), vodné farby, cibuľové šupky, obrázkové obtlačky. Pri vytváraní pekných farebných vajec neexistujú žiadne obmedzenia. Vo veľkonočnom období sa v Prahe i ďalších českých mestách koná celonárodná súťaž o veľkonočné vajíčko.

Detské zvieratká – baránok, zajačik, kuriatko
Veľkonočnou tradíciou je upiecť baránka, ale v Českej republike sa pravý baránok nahrádza väčšinou perníkovým.

Vŕba a korbáč
Hovorieva sa, že mladé prútiky vŕby prinášajú zdravie a mladosť každému, koho s nimi vyšľahajú. Korbáč – upletený z vŕbových prútikov – preto celé stáročia používali chlapci, ktorí šli vo veľkonočný pondelok symbolicky vyšľahať dievčatá. Chlapci si v minulosti vyrábali vlastné korbáče (čím viac mal korbáč prútikov, o to náročnejšie ho bolo splietať), ale táto tradícia a šikovnosť je už minulosťou a korbáče si môžete kúpiť v obchodoch a na uliciach. Niektorí muži sa dokonca ani neobťažujú a používajú samotné prútiky alebo dokonca drevenú varechu!

Oblievanie
Oblievanie dievčat vodou má podobný symbolický význam ako šibačka.

Červená farba
Červená a ďalšie jasné farby symbolizujú zdravie, radosť, šťastie a nový život, ktorý prichádza s jarou.

Dni pred veľkonočnou nedeľou

Deti končia v škole na Škaredú stredu, čo je dobrý nápad, pretože potrebujú stráviť nejaký čas prípravou na Veľkú noc. Večer na Zelený štvrtok sa každý chlapec na dedine vybaví dreveným rapkáčom, vyrobeným na tento účel, chlapci vytvoria skupinu a prechádzajú dedinou, rázne rapkajú rapkáčmi, takže hluk počuť už z veľkej diaľky. Cieľom rapkania je zahnať Judáša. Rovnaký postup sa opakuje cez Veľký piatok a potom ešte raz na Bielu sobotu, kedy chlapci nielenže idú cez dedinu, ale zastavujú sa zrána v každom dome a rapkajú tak dlho, kým nedostanú peniaze, ktoré si potom medzi sebou rozdelia.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je dňom príprav na Veľkonočný pondelok. Dievčatá, ak to už neurobili skôr, maľujú, farbia a zdobia vajíčka, a chlapci si pripravujú svoje korbáče!

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok je dňom šibačky. Pôvod tradície šibačky siaha do pohanského obdobia. Jej pôvodným cieľom a symbolom bolo vyhnanie chorôb a zlej nálady a prínos zdravia a mladosti po zvyšok roka každému, kto bol vyšľahaný mladými prútikmi vŕby. V minulosti korbáč využívali nielen chlapci na vyšibanie dievčat, ale aj ženy hospodárov na vyšibanie živého inventára, vrátane mužov a detí. Chlapci vyšibali dievčatá zľahka po nohách a polievali ich vodu, čo malo podobný symbolický význam. Chlapec pri vyšibaní dievčiny odriekava veľkonočnú koledu, ktorou žiada o jedno či dve vajíčka. Dievčina potom chlapca obdaruje maľovaným vajcom alebo cukrovinkami a obviaže mašľu okolo jeho korbáča. Pretože chlapci prechádzajú celou dedinou, plnia sa ich vaky vajíčkami a ich korbáče zdobí čoraz viac a viac farebných mašlí.

Táto tradícia sa stále hojne dodržiava, najmä na dedinách a v malých mestách, i keď už stratila pôvodnú symboliku a romantiku, a v súčasnosti sa vykonáva hlavne pre zábavu. Niektorí chlapci a muži, ako sa zdá, zabúdajú, že šibačka má byť len symbolická, a dievčatám sa to často nepáči. Zmenila sa aj forma odmeny – často chlapci namiesto alebo navyše k maľovaným vajíčkam a cukrovinkám dostávajú peniaze a dúšky slivovice. Takže hneď popoludní možno vidieť skupiny veselých mužov, potácajúcich sa ulicami. Napriek tomu zostávajú veľkonočné sviatky jednou z najkrajších a najzábavnejších udalostí v českom kalendári.

Veselé veľkonočné sviatky!